Nevesta hôľ 80 %

Zdroj: Martin Geišberg

210 [min.] Slovenské národné divadlo (činohra) Bratislavský kraj | Bratislava

Vrcholné dielo slovenského naturizmu.

Režisér Roman Polák sa v sezóne slovenských a slovanských tém vracia k svojej obľúbenej literatúre, románu Františka Švantnera Nevesta hôľ, novou dramatizáciou (prvú inscenoval roku 1986 v DSNP Martin), odvtedy pochopiteľne poučený takmer tridsaťročnou divadelnou skúsenosťou vrátane inscenovania veľkej románovej klasiky v Činohre SND. Nie div, Švantnerov román sa zaraďuje k vrcholným dielam slovenského naturizmu, literárneho smeru, v ktorom sa slovenská literatúra dostala miestami na európske výšiny. Takýchto výkonov v histórii našej literatúry veľa nemáme.

Epický svet Švantnerovho románu je založený na protiklade prírodného a božského, prirodzenosti a etiky, na protiklade pudového a sociálneho či kultúrneho. Všetky tieto protiklady môžeme súhrnne pomenovať ako protiklad pohanského a christianizovaného, a práve tento konflikt vytvára predpoklad na románovú, ale aj javiskovú mýtizáciu témy. Švantnerov svet je predovšetkým mužský, hlavnými postavami sú totiž hájnik Libor, uhliar Tavo a krčmár Weinhold, ale v Neveste hôľ je Švantnerov mýtus spojený s témou ženy a lásky, ktorú reprezentuje záhadná a divoká Zuna. Libor sníva o Zune, miluje však skôr svoju predstavu o nej, ako ju samotnú, záhadnú, živočíšnu, nevypočítateľnú ženu, ktorá zmyselne priťahuje aj jeho sokov Tava a Weinholda, a tak sama skôr chaos a živelnosť vyvoláva, akoby svet, najmä ten mužský, okolo seba harmonizovala.
Postava Zuny ako archetyp živočíšnej ženy nemá v slovenskej literatúre obdobu. V románe je to takmer bájna postava, lebo mýtus o nej tvorí dedina, krčmár, Tavo, ba v závere novely ju mýtizuje samotný Libor, ktorý si mýtom o Zune ako o neveste hôľ iracionálne vysvetľuje nenaplnenie svojej túžby.

Ďalšie informácie

Lístky: odkaz na externú stránku
Premiera: 31.1.2015 | nová budova SND, Sála činohry
Dátum derniery: 23.11.2018

Tvorcovia

Herci

Recenzie

slovak.theater | 16.9.2018

Nádherná a pomerne neštandardná inscenácia. Môže za to jednak krásna scéna s vodou, ohňom, hrou so svetlom, rovnako jej dokonalé obsadenie s uveriteľnými výkonmi, ale aj samotné uchopenie Švantnerovho románu. Tak, ako pri čítaní románu, sledovaní filmovej adaptácie od Martina Ťapáka, tak aj pri tejto inscenácii tápate, premýšľate, hľadáte súvislosti a neviete presne odčítať príbeh, ale jednoznačne cítite silný vzťah spätosti človeka s prírodou. Zo sály činohry SND sa prenesiete na obľúbené lúky a hory, kde ste ten pocit zažili aj vy. Kde vám dala príroda najavo, že je jemná, priateľská a zároveň mocná a nekompromisná. Inscenácia je bohatá na emócie a na scéne sa neustále niečo odohráva, čo je pre trojhodinové predstavenia nie vždy samozrejmosťou. Jedinečný zážitok, ktorý som si ja osobne doprial viackrát a vždy som bol rovnako nadšený, navyše som mal to šťastie v postave baču zažiť ešte Leopolda Haverla a ako Liborovu matku pani Soňu Valentovú Hasprovú.

Plusy

obsadenie, slovenský folklór ako prirozdená súčasť hry, spev D. Heribana

Mínusy

Pridať recenziu?