odivadle.sk

Netrpezlivosť srdca 90 %

Netrpezlivosť srdca
   Zdroj: sdke.sk, Róbert Tappert, Joseph Marčinský


145 [min.] Štátne divadlo Košice (činohra) Košický kraj | Košice

Tagy: | láska Rakúsko-Uhorsko

Nesentimentálny príbeh o osobnej a spoločenskej skúsenosti

„Existuje dvojaký súcit. Jeden slabošský a sentimentálny, ktorý je vlastne iba netrpezlivosťou srdca, aby sa čo najrýchlejšie zbavilo trápneho dojatia nad cudzím nešťastím (...), súcit, ktorý vôbec nie je spolucítením, ale iba inštinktívnou obranou vlastnej duše pred vlastným utrpením. A druhý – jedine ten má zmysel – nesentimentálny, ale tvorivý súcit, ktorý vie, čo chce, a je rozhodnutý trpezlivo a účastne vydržať všetko až do svojich posledných síl, ba i nad ne.“

(Stefan Zweig: Netrpezlivosť srdca)


Netrpezlivosť srdca zobrazuje intímny príbeh medzi chromou Editou a jej potenciálnym nápadníkom, poručíkom Tonim Hofmillerom, ktorý sa odohráva na začiatku prvej svetovej vojny. Edita túži uveriť v možnosť uzdravenia a lásku. Zmätený Toni túži po lepšom spoločenskom postavení. Židovská rodina verí vo svet včerajška, lenže nad touto vierou sa už vznáša duch rozpadajúcej sa monarchie, hodnôt i vzťahov. Jedno nevinné pozvanie do tanca spôsobí nielen celospoločenské strápnenie, ale osudovo zasiahne do životov všetkých zúčastnených.
„Nijaká vina nie je zabudnutá, kým o nej vie svedomie.“

(Stefan Zweig: Netrpezlivosť srdca)

Ďalšie informácie

Lístky: odkaz na externú stránku
Premiera: 14.10.2021 | Malá scéna ŠDK
Dátum derniery:

Tvorcovia

Preklad : Bžochová Perla | Dramaturgia : Kičiňová Miriam | Hudba : Pastirčák Pjoni Jonatán | Svetelný dizajn : Ptačin Ján | Réžia : Rázusová Júlia | Kostýmy : Štorcelová Madijah Laura | Scéna : Strauszová Diana | Autor : Zweig Stefan |

Herci

Ďuránová Alena Edita | Diro Tomáš Toni | Boczárszky Attila Kekesfalva | Pitoňák Stanislav Lekár Condor | Dujavová Michalčík Lívia Ilona | Stolár Martin Dôstojník |

Recenzie

90 slovak.theater | 10.10.2021
Netrpezlivosť srdca je už niekoľkou inscenáciou Štátneho divadla v Košiciach, ktorú režírovala Júlia Rázusová. Znovuzjednotenie Kórieí jej v roku 2018 prinieslo aj Dosky za najlepšiu réžiu a v aktuálnej sezóne pracovala v Štátnom divadle aj na inscenácií Borodáč alebo Tri sestry, ktorá bola kvôli pandémii neskôr uvedená. Netrpezlivosť srdca je opäť úplne inou inscenáciou, kde je aj pri snahe ťažké vyhľadať nejaký rukopis režisérky. Inscenácia nie je napriek téme ťažkou na sledovanie. Je dôkazom, ako sa dajú aj skutočne náročné a citlivé témy ponúknuť, aj v nie nútene ťaživom obale. Môže za to azda aj vplyv inscenačného tímu vytvoreného mladými ľuďmi ako scénografkou Dianou Strausovou, kostýmovou výtvarníčkou Laurou Štorcelovou, za hudbu zodpovedným Jonatánom Pastirčákom a inými. Z javiska bolo cítiť dravosť, nasadenie a energiu, presne ako si to vyžadoval aj samotný príbeh a jednotlivé mizanscény. Režisérka dáva divákovi voľnú ruku a text Stefana Zweigra ponúka vo viacerých rovinách. Kto chce si nájde ľúbostný príbeh, sleduje osud konkrétnej postavy resp. historické obdobie príbehu nemusí mať žiadny vplyv na výpoveď textu. Prvky uhorskej uniformy, gavalierske správanie sa vojaka k dáme, rešpekt pred aristokraciou síce definujú historické obdobie, ale nie obmedzujúco a povoľujú divákovi v príbehu zájsť kdekoľvek sa sám vo svojej mysli rozhodne. Netrpezlivosť srdca je neobyčajne prepracovanou inscenáciu s množstvom drobných detailov a spoluprác hercov, svetiel, scény, zvuku, ktoré sú detailne vypočítané a potvrdzujú pocit z neobyčajného zážitku.

Plusy

výkon Tomáša Dira

Mínusy


Pridať recenziu?

90 Zdenka Bodnárová | 15.7.2021
Osobne som nemala pochýb, že Júlia Rázusová prinesie na dosky Štátneho divadla ďalšiu kvalitnú inscenáciu. Hra je adaptáciou rovnomennej knihy, ktorú som nečítala, no ktorej obsah, myšlienky a emócie mi inscenácia plnohodnotne a zrozumiteľne sprostredkovala. Kým kostýmy naznačujú dobu, v ktorej sa príbeh odohráva, scéna je vytrhnutá z kontextu a pripomína skôr akúsi telocvičňu - odzrkadľuje základný konflikt ústrednej postavy, teda chromej Edity a núti všetkých hercov do fyzického výkonu. Tradičnejšie orientovaní diváci môžu mať s týmto "moderným" typom scény problém, no ja som si spôsob práce s ňou zamilovala. Tam, kde je to potrebné, je v nej dostatočne čitateľný konkrétny priestor a vôbec neprekáža vyrozprávaniu príbehu. Už dlho som sa pri pozeraní predstavenia necítila ako pri pozeraní filmu či seriálu - neraz som bola na okraji stoličky, v duchu som nadávala na konanie postáv, súcitila s nimi a úprimne ma zaujímalo, čo sa stane ďalej. Jednoznačne k tomu prispeli aj výborné herecké výkony. Alena Ďuránová je, ako tradične, skvelá a som veľmi rada, že dostal priestor aj Tomáš Diro, ktorý zjavne dokáže utiahnuť hlavnú postavu a chválim ho. Za mňa veľmi kvalitný zážitok, ďakujem :)

Plusy

Mínusy