Hriech/Její pastorkyňa 90 %

Zdroj: Braňo Konečný

130 [min.] Slovenské národné divadlo (činohra) Bratislavský kraj | Bratislava

Tagy: | Česko-Slovensko svedomie svetová klasika

Dva klenoty slovenskej a českej realistickej drámy.

Tajovského jednoaktovka Hriech nie je možno taká známa ako jeho Statky-zmätky alebo Ženský zákon, je to však dramaticky vynikajúco vystavaná komédia. Komédia v oboch zmysloch slova – komédia ako hra s nebanálnymi čierno-humornými situáciami i hra, ktorá sa dobre skončí. Sila tejto komédie vychádza z jej silnej rámcovej situácie. Tá je dramatická – Evin muž sa po rokoch vracia z Ameriky. Nevie, že Eva sa medzitým zaplietla s detinským a nezodpovedným sluhom Janom a majú spolu dieťa. Eva je zúfalá, nevie, ako jej muž na túto situáciu zareaguje. Cesta k nesentimentálnemu happyendu vedie cez neľahké rozhovory a spytovanie si svedomia. Základná dramatická situácia Její pastorkyne je veľmi podobná. Mladá Jenufa čaká dieťa s nezodpovedným Števom, ktorý si ju však nechce vziať. Vzal by si ju Laco, ale pre toho je predstava, že bude vychovávať dieťa chlapa, ktorého neznáša, neprijateľná. Nechcené dieťa je tu opäť problém. U Preissovej sa, na rozdiel od Tajovského, príbeh končí tragicky. Spoločné uvedenie týchto klasických hier ponúka viacero zaujímavých konfrontácií. Konfrontáciu dvoch verzií jedného základného príbehu – jednej komickej a druhej tragickej, konfrontáciu dvoch bratských národných dramatík, dvoch prístupov k životu, dvoch národných pováh... Hriech i Její pastorkyňa patrili k prvým premiéram v dejinách Slovenského národného divadla a ich spojenie a nové naštudovanie je ďalším príspevkom činohry k oslavám jeho storočnice.

Ďalšie informácie

Lístky: odkaz na externú stránku
Premiera: 2.4.2020 | Študio, Slovenské národne divadlo
Dátum derniery:

Tvorcovia

Herci

Recenzie

slovak.theater | 30.4.2021

Spojenie Tajovského Hriechu a českej realistickej drámy Její pastorkyňa od Gabriely Preissovej uvádza SND v sezóne osláv svojej storočnice. Táto inscenácia v réžii Matúša Bachynca je oslavou divadla a zážitkom vo viacerých ohľadoch. Dramaturg Daniel Mailing umne vybral práve tieto dva tituly, ktoré prekrývaju svoje príbehy a tiež sa viažu k začiatkom SND a prvým hrám v ňom uvedeným. Výborným osviežením bolo ponúknuť angažmán nový talentovaným hercom (Anežka Petrová) a tiež už etablovaným, ale pre divákov národného divadla novým tváram (Dana Košická a Vica Kerekeš). To spolu s výborným obsadením do postáv a talentom samotných hercov dopomohlo k nerušenému zážitku a plnej koncentrácii na vnímanie osudov postáv. Prechody z príbehu Preissovej do J. G. Tajovského a naopak boli plynulé a vhodne načasované. Tie sprevádzala hudba Daniela Fishera a úplne stiahnutie svetiel na javisku, ktoré atmosfére týchto predelov pridávalo. Výrazným prvkom celej inscenácie je scéna Barbory Šajgalíkovej. Tá dokonale demonštruje jednoduchosť pomerov postáv a dobu v ktorej žili. Na nerovnosti povrchu scény, s ktorou herci zápasia iba v pár a veľmi citlivo vybraných momentoch, dokáže pád vidličky zo stola povedať viac ako repliky hercov. Rovnako umne sú zvolené aj ostatné rekvizity a Jánom Husárom navrhnuté kostýmy. Scéna tiež pracuje s vodou/tekutinou veľmi efektne doplňujúcou aktuálnosť dialógov. Nad oboma príbehmi aj fyzicky visí socha Madony s dieťaťom, ako symbol utiekania sa a ženy, ktorá je centrom oboch príbehov.

Plusy

obsadenie a Anežka Petrová

Mínusy

Pridať recenziu?